Čo pre Vás znamená sloboda? Kedy sa naozaj cítite slobodní? Čo Vám napadne ako prvé, keď počujete toto slovo? A čo robíte pre to, aby ste boli slobodní? Ja sa dnes trochu rozpíšem o troch  veciach, vďaka ktorým sa cítim slobodná, tak ak chcete si pripravte Váš obľúbený čaj, a pokračujte v čítaní... Alebo aj nie. Ste predsa slobodní.


Prvá vec, vďaka ktorej sa cítim slobodne, je písanie. A tým myslím hocijaké písanie - tu na blog, na InfluencersRE, do môjho zápisníka, v ktorom som si vytvorila osobitný priestor na moje každodenné myšlienky, nech sú akékoľvek. Niekedy mám v hlave tisíc myšlienok, tak ich hádžem na papier. Niekedy Vám chcem písať - o miestach, ktoré som navštívila, o kozmetike, ktorú mám rada a možno si ju obľúbite aj Vy, o projektoch, ktorým sa venujem. A väčšinu svojho času venujem momentálne projektu InfluencersRE, o ktorom som Vám písala už tu. A momentálne si ho užívam najviac.

Ďalšou vecou je hudba. Keď si predstavíte, koľko rozličných žánrov existuje a každý môže počúvať to, čo sa mu páči, tak je to neskutočné. A neviem, či sa pri toľkých žánroch dá mať vyhradený jeden jediný, ktorý počúvate, pretože ja počúvam naozaj hocičo. Napríklad aj pri písaní týchto riadkov mi hrá v slúchadlách hudba. A kedy sa cítim pri hudbe slobodná? Vždy, keď ju počúvam. Keď cestujem, keď ju počúvam v kúpeľni pri tom ako si robím make-up a hlavne, keď na ňu tancujem ako najväčší blázon po celom byte.

Make-up som už spomínala a teraz budem o ňom písať ako o poslednej veci, vďaka ktorej sa cítim slobodne. Ak ma poznáte osobne alebo ma sledujete na sociálnych sieťach, tak ste si asi všimli, že ja nenosím veľmi výrazný make-up a keď sa chcem namaľovať trochu výraznejšie, tak si dám na oči metalickú linku. Takže mi nejde o slobodu v zmysle, že nosím výrazný make-up lebo môžem. Mne ide o samotný make-up. Mnoho ľudí (muži a aj niektoré ženy) si myslí, že tie ženy, ktoré sa maľujú, sa maľujú pre to, aby sa páčili mužom. Niektoré ženy na to odpovedajú, že sa maľujú pre to, aby sa páčili sebe samým. Ja sa nemaľujem ani kvôli tomu, aby som sa páčila mužom a ani kvôli tomu, aby som sa páčila samej sebe. Ja sa páčim sebe samej aj bez make-upu a nemám problém ísť von nenamaľovaná a väčšinu ak mám na sebe make-up, tak je to veľmi jednoduchý make-up. Moja sloboda v make-upe spočíva v tom, že to jednoducho môžem robiť a robím to, pretože ma to baví. A ak si chcem dať metalickú linku, tak si ju dám. Ak si ju dať nechcem, tak si ju jednoducho nedám.

Je to všetko iba na mne. Pretože som slobodná.

It is true. At least I think. The fact that unplanned adventures are the best is applying to my life for a long long time. And it does not matter what is it, as long as it´s unplanned. Like - you unplanned bought new shoes? Perfect! You unplanned went to a party? Perfect! You unplanned went on a family trip to beautiful Bojnice? Perfect, perfect, perfect!

V sobotu 19. mája bistro Bearded Brothers (alebo "Bradáči" ako ich doma voláme) oslavovalo svoje prvé narodeniny! Som veľkým milovníkom burgerov a Bradáčov navštevujeme vždy, keď je to možné. Bistro sa nachádza v Nitre, kde na Vás čaká výborné jedlo, veľmi pekné prostredie a príjemný personál. Pri každej našej návšteve vždy odchádzame veľmi spokojní a s plnými bruchami!

Je tu opäť pondelok, čo znamená ďalší článok z Londýna. Dnes Vám napíšem o druhom dni, ktorý sme v Londýne zažili a aj o mieste, ktoré musíte určite navštíviť, keď raz prídete do Londýna. Myslím, že tento druhý deň bol najproduktívnejším a videli sme toho najviac.

Monday is here again and that means that I am bringing you another post from London. Today, I am going to write to you about our day 2 at London and about one special place that you should visit when you will be visiting London. I think that day 2 was the most productive day.

Dnes Vám prinášam prvý článok z Londýna! Články budú spolu tri a odkedy som prišla, rozmýšľala som, ako články rozdelím. Nechcela som, aby v jednom článku bolo fotiek priveľa a v  ďalšom príliš málo. Nakoniec som však svoje rozhodnutie zmenila a články rozdelím najjednoduchším spôsobom - podľa dní. A s tým, že v jednom článku bude fotiek viac ako v druhom sa budeme musieť zmieriť - ja aj Vy.

Today I bring you the first post from London! There will be three posts together and from the very first moment we landed in Slovakia, I was thinking how to separate them. I didn´t want to have a lot of photos in the first post and then just a few photos in the other two posts. Then I changed my mind and I decided to separate them in the easiest way - by days. And we both (you & me) will have to swallow the fact that in one post are more photos than in the other two posts. 

Odjakživa som veľkou milovníčkou kníh. Doteraz si pamätám, že ako malé dievča som chodila do mestskej knižnice a požičiavala som si prvé knihy. Knihy tvoria neoddeliteľnú súčasť môjho života, rovnako tak ako aj hudba. Ale dnes vám napíšem zopár riadkov o mojich štyroch najobľúbenejších knihách, ktoré zmenili môj pohľad na svet. Sú to knihy určené skôr pre mladých dospelých, ale určite by som ich dala prečítať aj starým dospelákom :)

I am a big lover of books since forever. I still can remember as a young girl I went to our town library and I started to borrow my first books. Books are inseparable from my life, just as music. But today I will write you something about my 4 most favourite books that have changed my understanding of the world. I would say that these books are mainly for young-adults but I would recommend them for "old-adults", too :)

V Prahe som bola ešte v auguste 2017, ale keďže ma vtedy zasiahla dlhá blogovacia pauza, píšem vám o tomto výlete až teraz. Do Prahy sme išla osem-členná zostava - naša rodina a rodina mojej tety. Už vtedy sme vedeli, že to bude skvelý výlet, pretože nie často sa stáva, že sa dáme dokopy všetci ôsmy, keďže sesternica nežije na Slovensku. A nešli sme do Prahy len tak, išli sme vo veľkom štýle - boli sme jednoducho ako Griswoldovci. Osemmiestne auto, príjemný hlas Roba Kazíka z rádia a pila sa aj nejaká tá Becherovka na lepšie zvládnutie tej dlhej cesty :)

V Prahe sme boli všetci prvýkrát, takže sme išli hlavne za typickými miestami a pamiatkami - ako Orloj, Karlov most, Múzeum voskových figurín, atď. Boli sme tam tri dni, všetko sme stihli pozrieť a dokonca sme absolvovali aj plavbu po Vltave. Ubytovaní sme boli v malom hoteli Aladdin, blízko Havlíčkových sadov, ktoré sú prenádherné! Ale poďme pekne poporiadku...

Prvý deň bol celkovo krátky, keďže sme do Prahy prišli na obed a tak sme prakticky mali iba pol dňa na obdivovanie Prahy. Predtým, než sme sa vybrali na Staromestské námestie, sme sa poprechádzali okolo hotela a našli sme naozaj krásne Havlíčkové sady, o ktorých vám napíšem v treťom dni. Na Staromestskom námestí sme pozreli Orloj (ktorý bol práve v rekonštrukcii, takže všade bolo lešenie a tá modrá sieť) , fotili sme sa so živými sochami a boli sme aj v Múzeu voskových figurín, čo bol veľmi príjemný zážitok. Na večer sme stihli ešte plavbu po Vltave.

Môj diár sa pomaly zapĺňa príjemnými udalosťami a ja nemôžem mať z toho väčšiu radosť. Avšak najpríjemnejšou udalosťou za január bol kurz sebalíčenia - a to môžem povedať s istotou, aj keď január je ešte len v polovici.

So sestrou sme absolvovali kurz sebalíčenia, aby sme sa zlepšili v tom, čo už vieme a naučili to, čo je pre nás neznáme alebo problémové. Pre mňa to boli jednoznačne očné tiene, ktoré mi robili odjakživa problém, ale po tomto kurze som si to konečne osvojila a teraz to treba len trénovať, trénovať, trénovať...

Na podobnom kurze sme ešte neboli, takže sme boli plné očakávaní. Pani Beáta, ktorá kurz viedla, bola veľmi príjemná a tak sa celý kurz niesol v príjemnom uvoľnenom duchu. V rámci kurzu sme používali kozmetiku MARY KAY, od starostlivosti o pleť až po dekoratívku. Začali sme odlíčením tváre a jej dočistením a pokračovali sme analýzou pleti a výberom vhodného odtieňu make-upu. Bolo zaujímavé zistiť, že so sestrou sme sa zhodli na rovnakom odtieni make-upu. Od našich úplných začiatkov v "beauty oblasti" sme si mysleli, že by mala používať make-up o odtieň tmavší od môjho, takže vždy keď ja som si kúpila odtieň 01, ona automaticky siahla po 02. Po tom, čo sme si vybrali vhodný odtieň, na pleť sme naniesli fixačný gél/primer, ktorý som si na konci kurzu zakúpila, pretože bol fakt dobrý. Ďalším krokom bol make-up, ktorý si domov odniesla sestra, a pokračovali sme jeho zafixovaním pomocou minerálneho púdrového make-upu. Ďalej sme sa venovali jemnému kontúrovaniu a prešli sme k očiam, z čoho som mala najväčší strach, pretože ako som už spomínala - očné tiene nebola vôbec moja parketa. Myslím si, že mi to celkom na prvýkrát išlo. Špirála a obočie nám problém nerobili, trocha sme sa však potrápili pri výbere správneho odtieňa rúžu. Myslím, že výsledný look nám obom vyšiel podľa predstáv a obe sme si odniesli niečo užitočné.