Keby ste sa ma spýtali, kde som cestovala najďalej, moja odpoveď by znela: "Do raja. Na päť dní." Možno by ste sa po tejto odpovedi chytali za hlavu a pýtali ste sa samých seba, či som v poriadku. Či sa to náhodou všetko neodohrávalo iba v mojej hlave...

... kto však povedal, že raj je niečo nebeské? Niečo mimo našej planéty. Niečo, čo môžeme dosiahnuť až potom, čo tu nebudeme. Dovoľte mi povedať, že ja som svoj raj našla. Volá sa Rím.

Nikdy nebolo mojim snom ísť do Ríma. Vždy som radšej preferovala krajiny, ktoré sa nachádzajú vyššie od nášho malého Slovenska. Napríklad taký Londýn, ktorý som navštívila dvakrát a nechala som tam svoje srdce, alebo severské krajiny, ako Švédsko alebo Dánsko, ktoré by som raz chcela navštíviť. To je to moje. Na Rím ma však ukecala sestra. Bola to taká nevyslovená dohoda - ty pôjdeš so mnou do Londýna, ja s tebou pôjdem kdekoľvek budeš chcieť. A tak sme išli do Ríma.

Sedíme v lietadle. Ja, sestra a naša kamoška. Tri dievčatá na ceste do raja. Bojím sa mnohých vecí, no lietania nie. Lietanie milujem, aj keď počet letov, ktoré som absolvovala, viem spočítať na prstoch mojich dvoch rúk. Väčšinu času aj tak prespím, ale na tom lietaní predsalen niečo je. Možno je to tým, že keď som na zemi, lietadlo tam hore je také maličké, že je ho niekedy ťažké vidieť. Vtedy premýšľam nad tým, ako je možné, že ľudia v tom lietadle sú tam hore a ja som tu. A zrazu v ňom sedím - ja tu, hore a niekto, dívajúci sa na lietadlo, v ktorom sedím, tam dole. Som vysoko nad zemou, na ceste do krajiny ďaleko od tej mojej.

Na ceste za dobrodružstvom. Na ceste za slobodou, aj keď iba chvíľkovou. Na ceste do krajiny, v ktorej nechám kúsok svojej duše. Ale o tom v tej chvíli ani len netuším.

V Prahe som nebola prvýkrát, už sme ju navštívili pred niekoľkými rokmi, kedy sme prešli všetky "povinné zastávky" ako Orloj, hrad aj Karlov most, takže tentokrát sme sa so sestrou rozhodli užiť si Prahu tak trochu inak, "domáckejšie". Takže sme sa väčšinou iba tak túlali mestom, hľadali kaviarne, ktoré sme si pred tým našli na Instagrame alebo sme na ne dostali tip a užívali sme si v nich chutné raňajky, brunche a teplé kávy. A áno, aj sme nakupovali :D

o našom prvom výlete v Prahe si môžete prečítať tu: prvýkrát v Prahe

Dnes Vám napíšem niečo o mojich, alebo teda našich, troch top miestach v Prahe, ktoré sme navštívili, najviac nás oslovili a určite by ste ich pri svojej najbližšej návšteve hlavného mesta Česka nemali vynechať. Určite má Praha viac takýchto príjemných a hlavne dobrých miestečiek a kaviarní, ale toto sú tie naše top tri, ktoré sme za tri dni stihli navštíviť.

CACAO

It is true. At least I think. The fact that unplanned adventures are the best is applying to my life for a long long time. And it does not matter what is it, as long as it´s unplanned. Like - you unplanned bought new shoes? Perfect! You unplanned went to a party? Perfect! You unplanned went on a family trip to beautiful Bojnice? Perfect, perfect, perfect!

Je tu opäť pondelok, čo znamená ďalší článok z Londýna. Dnes Vám napíšem o druhom dni, ktorý sme v Londýne zažili a aj o mieste, ktoré musíte určite navštíviť, keď raz prídete do Londýna. Myslím, že tento druhý deň bol najproduktívnejším a videli sme toho najviac.

Monday is here again and that means that I am bringing you another post from London. Today, I am going to write to you about our day 2 at London and about one special place that you should visit when you will be visiting London. I think that day 2 was the most productive day.

Dnes Vám prinášam prvý článok z Londýna! Články budú spolu tri a odkedy som prišla, rozmýšľala som, ako články rozdelím. Nechcela som, aby v jednom článku bolo fotiek priveľa a v  ďalšom príliš málo. Nakoniec som však svoje rozhodnutie zmenila a články rozdelím najjednoduchším spôsobom - podľa dní. A s tým, že v jednom článku bude fotiek viac ako v druhom sa budeme musieť zmieriť - ja aj Vy.

Today I bring you the first post from London! There will be three posts together and from the very first moment we landed in Slovakia, I was thinking how to separate them. I didn´t want to have a lot of photos in the first post and then just a few photos in the other two posts. Then I changed my mind and I decided to separate them in the easiest way - by days. And we both (you & me) will have to swallow the fact that in one post are more photos than in the other two posts. 

V Prahe som bola ešte v auguste 2017, ale keďže ma vtedy zasiahla dlhá blogovacia pauza, píšem vám o tomto výlete až teraz. Do Prahy sme išla osem-členná zostava - naša rodina a rodina mojej tety. Už vtedy sme vedeli, že to bude skvelý výlet, pretože nie často sa stáva, že sa dáme dokopy všetci ôsmy, keďže sesternica nežije na Slovensku. A nešli sme do Prahy len tak, išli sme vo veľkom štýle - boli sme jednoducho ako Griswoldovci. Osemmiestne auto, príjemný hlas Roba Kazíka z rádia a pila sa aj nejaká tá Becherovka na lepšie zvládnutie tej dlhej cesty :)

V Prahe sme boli všetci prvýkrát, takže sme išli hlavne za typickými miestami a pamiatkami - ako Orloj, Karlov most, Múzeum voskových figurín, atď. Boli sme tam tri dni, všetko sme stihli pozrieť a dokonca sme absolvovali aj plavbu po Vltave. Ubytovaní sme boli v malom hoteli Aladdin, blízko Havlíčkových sadov, ktoré sú prenádherné! Ale poďme pekne poporiadku...

Prvý deň bol celkovo krátky, keďže sme do Prahy prišli na obed a tak sme prakticky mali iba pol dňa na obdivovanie Prahy. Predtým, než sme sa vybrali na Staromestské námestie, sme sa poprechádzali okolo hotela a našli sme naozaj krásne Havlíčkové sady, o ktorých vám napíšem v treťom dni. Na Staromestskom námestí sme pozreli Orloj (ktorý bol práve v rekonštrukcii, takže všade bolo lešenie a tá modrá sieť) , fotili sme sa so živými sochami a boli sme aj v Múzeu voskových figurín, čo bol veľmi príjemný zážitok. Na večer sme stihli ešte plavbu po Vltave.