Body positivity je sociálne hnutie, ktoré verí, že všetci ľudia môžu milovať svoje telo bez ohľadu na to, ako vyzerá. Mali by mať možnosť mať sa jednoducho radi, takí akí sú. Nemôžme popierať, že spoločnosť mala  odjakživa akési očakávania na to, ako by mali naše telá vyzerať. Najviac sme tieto očakávania mohli nájsť v módnom priemysle, či už prostredníctvom modeliek na predvádzacích mólach alebo kampaniach a reklamách, ktoré sme sledovali v televízii. Ale pravdou je, že mnoho ľudí vyzerá jednoducho inak, ako tie modelky na mólach či v televízii. A podľa tohto hnutia by sme sa nemali cítiť zle, keď nevyzeráme ako ony.

Na mojom Instagrame som sa Vás pýtala, aký názor na toto hnutie máte Vy. Prišlo mi niekoľko odpovedí, ktoré tu môžem dnes s Vami zdieľať a priblížiť tak nielen môj pohľad na toto hnutie. Ivka z blogu truwomanpink, ktorú môžte na Instagrame poznať ako @ifonka_, napísala: "Je to super, ale nepáči sa mi, že je primárne mierené len na jednu stranu spektra." A nemôžem nesúhlasiť viac! Síce, ak by som sa mala v rámci toho spektra zaradiť, patrím medzi tie ženy plnších tvarov. Avšak, akoby sa na tie ženy na druhej strane spektra zabúdalo. Všetci oslavujeme v rámci #bodypositivity plné krivky, hovoríme, že celulitída a strie sú normálne. Bojujeme proti tomu, aby ženy počúvali: "Mala by si schudnúť," alebo: "Znova si pribrala?". Prečo však zabúdame bojovať za to, aby ženy, ktoré sú chudé, nemuseli počúvať: "Si strašne chudá!" alebo: "Priber konečne!". Predsa by sme mali oslavovať všetky telá! Bojovať za všetky telá! Nielen za tie plnšie... Zabudnime na "modelkovský" ideál. Keď je človek chudý, neznamená, že je hneď spokojnejší a šťastnejší, pretože je chudý. Dovoľme ľuďom, dovoľme sebe, byť spokojní a šťastní  vo svojom vlastnom tele, bez ohľadu na to, akú veľkosť nohavíc nosíme.

zdroj: Heather Hazzan and Lily Cummings, kampaň #iamallwoman

"Dovoľme ľuďom, dovoľme sebe, byť spokojní a šťastní  vo svojom vlastnom tele, bez ohľadu na to, akú veľkosť nohavíc nosíme."

Samozrejme, že nie všetky reakcie boli pozitívne a už som sa s takýmito názormi stretla. Podľa niektorých ľudí toto hnutie propaguje obezitu. A či s týmto názorom súhlasím? Nie, nesúhlasím. A teraz sa Vám pokúsim povedať prečo. Nemyslím si, že body positivity by nútilo, aby sme sa mali radi. Neberme toto hnutie ako zástierku, za ktorú sa môžme skrývať, pokiaľ nie sme so sebou spokojní. Pokiaľ už riskujeme svoje zdravie, nehovorme: "... ale veď body positivity." Berme ho ako možnosť mať sa rád, bez ohľadu na to ako vyzeráme, pokiaľ sme s tým spokojní. Berme ho ako možnosť povedať: "Milujem svoje veľké stehná", pokiaľ ich naozaj milujeme. Milujme sa, milujme všetky telá, ale neskrývajme sa za toto hnutie. Milujme svoje telá ale rovnako, milujme svoje zdravie.

... A KEĎ UŽ SME SPOMENULI TIE NOHAVICE

Možno si poviete, čo ma inšpirovalo k napísaniu tohto článku. Možno si poviete, že som sa dajakým spôsobom chcela uistiť v tom, že je normálne nebyť "modelkovský" typ. Poviem Vám, už dávno nie som "modelkovský" typ, ten som nechala niekde v školských časoch. A som s tým OK. A som OK s tým, že už dávno nenosím konfekčnú veľkosť 38 a veru, boli časy, kedy som si myslela, že nikdy tú hranicu nepreskočím. A tu som, s konfekčnou veľkosťou minimálne 42, s príležitostnými svetlými momentami kedy mi sadne aj 40. Čo ma však dostalo a doslovne vyčerpalo a nahnevalo, bol jednoduchý nákup džínsov. V dobe, kedy sa všetky módne reťazce pýšia práve tým, že aj oni sú "body positive", som si na seba nedokázala kúpiť džínsy. A to som už siahala aj po 46, po veľkosti o dve čísla väčšiu, ako bežne nosím. A pýtala som sa samej seba, ako je to možné. Viem, ani zdaľeka sa nepodobám tomu "modelkovskému" typu, o ktorom som už niekoľkokrát v dnešnom článku hovorila. Ale viem, že na svete existujú aj ženy s kyprejšími postavami, ako som ja. A tak sa pýtam samej seba, kde si sakra máme kúpiť pekné, dobre padnúce džínsy, keď nie v obchodoch, ktoré sa pýšia tým, že sú "body positive"?  Preto prosím, nerobme z tohto hnutia iba marketingový ťah. Nesľubujme niečo, čo nevieme splniť. Netvárme sa na niečo, čo nie sme. Potom sa na seba pozeráme v kabínke a nevieme, či je problém v nás alebo v tých nohaviciach...

Ja som sa rozhodla vyskúšať PEPPERMINT. Peppermint nemám nejako špeciálne obľúbený, skôr ma zaujímalo aká bude vôňa. Či bude taká prehnane intenzívna alebo príjemná a nenútená. Peppermint určite cítiť, nie je to ten prípad keď musíte peeling ovoňať viackrát aby ste vôňu zacítili, ale určite to nie je prehnané. Je to presne tak akurát. Scrub som zatiaľ používala iba na tvár, kde som ho nechala pôsobiť 5 minút, presne tak ako sa píše na zadnej časti. Po opláchnutí som mala pokožku trošku mastnú, ale nebolo to niečo, čo by ma odradilo od ďalšieho používania.