12. októbra 2019
Bratislava, Slovensko
biela noc
Posledný septembrový víkend sa v Bratislave konal najväčší medzinárodný festival súčasného umenia - Biela noc a ja som bola jeho súčasťou. Poviem Vám to narovinu - ja a Bratislava sme nikdy neboli veľké kamošky, pretože v porovnaní s mestom, v ktorom celý život žijem, je Bratislava naozaj veľká - čo so sebou prináša veľké (alebo teda "väčšie", než na aké som zvyknutá) davy ľudí. A to, že teraz naozaj úprimne píšem, že som si tento víkend nesmierne užila, znamená, že sa s Bratislavou pomaly ale isto začíname kamošiť. Festival sa konal tri dni - od piatku do nedele, ja som sa však zúčastnila iba prvých dvoch dní, z ktorých Vám prinášam aj zopár fotiek. O všetky fotky v tomto článku sa tentokrát postarala moja sestra, za čo sa jej chcem veľmi pekne poďakovať.
Celý tento víkend sa mal ale pôvodne niesť v úplne inom duchu, než v akom sa nakoniec niesol. Pôvodne sme sa totiž mali so sestrou v sobotu zúčastniť kurzu pečenia meringov (vždy keď počujem slovo "meringa" v momente si spomeniem na Hriešny taniec a dúfam, že nie som jediná) a Pavlovej torty od Fosinky v Chefparade, ale kurz sa nám nakoniec presunul. Ale kedže sa teda konala aj Biela noc, povedala som si, že do Bratislavy prídem aj tak, aspoň kvôli nej.
A tak som sa teda vydala do nášho hlavného mesta vlakom. Som si istá, že tému našich vlakov a železníc Vám približovať nemusím, ale poviem Vám, že aj pri všetkých tých horiacich rušňoch som si nemyslela, že mňa by to niekedy postretlo. Dobre, dobre... nehoreli sme. Ale keď náš vlak dvakrát zastavil v naozaj krátkom časovom úseku a pani sprievodkyňa nám oznámila, že vlak zastavil z prevádzkových dôvodov a nemáme vystupovať, mi naozaj nebolo všetko jedno. Pri druhom zastavení som sa dokonca prichytila ako scrollujem facebookovú stránku Zomri a hľadám príspevok o tom, či náhodou náš rýchlik nehorí. Nehorel. Ale aj napriek tomu, že nehorel, som zabudla dodať, že meškal viac než 40 minút. Našťastie som sa do Bratislavy aj tak dostala, a dokonca som zvládla aj cestu Boltom úplne sama, čo je pre mňa nadľudský výkon, keďže som celkom dosť asociálny typ človeka a aj bežné "small talky" mi robia problém. Preto, hneď ako som vystúpila z auta, som sa imaginárne potľapkala po pleci. Good job, Ivana.
A tak som sa teda vydala do nášho hlavného mesta vlakom. Som si istá, že tému našich vlakov a železníc Vám približovať nemusím, ale poviem Vám, že aj pri všetkých tých horiacich rušňoch som si nemyslela, že mňa by to niekedy postretlo. Dobre, dobre... nehoreli sme. Ale keď náš vlak dvakrát zastavil v naozaj krátkom časovom úseku a pani sprievodkyňa nám oznámila, že vlak zastavil z prevádzkových dôvodov a nemáme vystupovať, mi naozaj nebolo všetko jedno. Pri druhom zastavení som sa dokonca prichytila ako scrollujem facebookovú stránku Zomri a hľadám príspevok o tom, či náhodou náš rýchlik nehorí. Nehorel. Ale aj napriek tomu, že nehorel, som zabudla dodať, že meškal viac než 40 minút. Našťastie som sa do Bratislavy aj tak dostala, a dokonca som zvládla aj cestu Boltom úplne sama, čo je pre mňa nadľudský výkon, keďže som celkom dosť asociálny typ človeka a aj bežné "small talky" mi robia problém. Preto, hneď ako som vystúpila z auta, som sa imaginárne potľapkala po pleci. Good job, Ivana.
A teda hneď ako som prišla k sestre a zložila som si veci, vybrali sme sa do mesta. Mesto bolo plné ľudí, a aj keď ma občas chytila panika z toľkého davu, tak sa mi celá tá atmosféra veľmi páčila. Taktiež sa mi veľmi páčila aplikácia Biela noc, ktorá nám pomohla zorientovať sa a tak sme videli všetko, čo sme chceli. BN passy sme si nekupovali, keďže sme sa zamerali na voľné inštalácie a tie nám aj zobrali všetok čas.
Priznávam, že o festivale som nemala veľký prehľad, ale vedela som, že určite musím vidieť Matjeho! jeho Slnko. O Matejovi (Matje!) som predtým nepočula, ale týmto ma úplne dostal. A ak náhodou Vám meno Matje! nič nehovorí - Matje! je slovenský animátor a ilustrátor, ktorý sa podieľal napríklad aj na výrobe filmu LokalFilmis a momentálne tvorí svoj prvý komix pre deti! A aby sme sa vrátili k Bielej noci - Slnko bolo veľmi trefné a vtipné, a aj napriek zopár technickým problémom mi v pamäti zostalo ako najkrajší zážitok z celého festivalu. Sestru najviac očarila inštalácia Axiom od Austrálčana Kita Webstera, ktorá bola najrozsiahlejším digitálnym dielom v histórii Bielej noci. Išlo o veľkú svetelnú stavbu z troch častí zloženú zo 700 tisíc svetelných bodov a sprevádzanú hudbou, takže to bol naozaj zaujímavý audiovizuálny zážitok.
Určite ale nemôžem zabudnúť aj na úžasnú Chobotnicu, milé Oči alebo strašidelné verejné záchody na Šafárikovom námestí. A teda hneď ako Biela noc skončila, vybrali sme sa na polnočný snack - hranolky od Orbisu a prechádzali sme sa až kým sme neprišli do môjho najviac obľúbeného baru - Bukowski 💛 A vstúpením do tohto baru sa začala jedna neuveriteľne smiešna noc, ktorá trvala až do piatej rána, ale o tom radšej potom 😅
Nakoniec by som chcela povedať, že z Bielej noci mám veľmi veľa pekných momentov, na ktoré rada spomínam. Neviem ju síce porovnať s minulým ročníkom, a teda by ma zaujímalo, ak ste boli na minuloročnej aj tohtoročnej Bielej noci, aký je Váš názor? Páčila sa Vám tohtoročná Biela noc? Dajte mi vedieť do komentárov, ale ešte predtým si užite zvyšok podarených fotiek! 💓
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Hľadať
Sociálne Siete