26. novembra 2019
Praha, Česko
tom walker
Hudbu milujem. Hudba ma dokáže inšpirovať, upokojiť, vie ma spraviť šťastnou, ale aj smutnou. Jednoducho dokáže vo mne vyvolať pocity, dokáže mnou pohnúť. Dokonca aj pri písaní týchto riadkov počúvam hudbu. Najradšej ju však počúvam, keď cestujem. Autom, vlakom, autobusom alebo lietadlom, je to úplne jedno - vždy mám so sebou slúchadlá a mobil plný mojej obľúbenej hudby.
Posledné tri októbrové dni sme so sestrou strávili v Prahe. O našich top troch miestach v Prahe som Vám už písala v tomto článku. Dnes Vám napíšem o hlavnom dôvode, prečo sme vlastne do Prahy cestovali. Keď mi sestra poslala odkaz na udalosť, ktorá oznamovala, že Tom Walker bude mať jednu zastávku v rámci svojho európskeho turné aj v Prahe, bol to tak spontánny súhlas, že som normálne prekvapila samú seba :D Tom Walker bol pre mňa vždy "ten, čo spieva Leave a Light On", ale po tom, čom si vypočula celý jeho album What a Time to Be Alive, uvedomila som si, že je to skutočný pán umelec a musím ho vidieť naživo. Tak sa stalo - kúpili sme lístky, zarezervovali AirBnb a vybrali sme sa do Prahy...
Koncert sa konal v Roxy bare, ktorý síce neviem porovnať so žiadnym iným barom alebo klubom v Prahe, pretože v žiadnom inom som nebola, ale toto bol veľmi príjemné miesto. Čo sa mi naozaj veľmi páčilo bolo, že aj keď nás tam bolo naozaj celkom dosť, vôbec sme sa netlačili a každý mal svoj kúsok osobného priestoru, v ktorom sa mohol cítiť komfortne. Takže žiadne #panicattacks sa nekonali 🙏 Zozačiatku, kým bol ešte na pódiu predskokan - Declan J Donovan (ktorý je tiež VEĽMI talentovaný umelec), sme postávali vzadšie, no na hlavného aktéra večera sme sa presunuli bližšie k pódiu. A môžem povedať, že sme stáli naozaj veľmi blízko.
Tom
a jeho kapela začali o ôsmej a poviem Vám, že mali naozaj vydarený príchod. Na
koncertoch si nezvyknem nahrávať videá, radšej si užívam
prítomný okamih, ale tentokrát som naozaj veľmi rada, že to intro mám
zachytené úplne celé a ešte aj teraz ho s radosťou pozerám. To, že je Tom pán
umelec som už písala, a ak tomu stále neveríte - pustite si jeho tvorbu a
uvidíte, že neklamem :D No, ale tá jeho kapela, ktorú mal so sebou na turné -
to bolo niečo neuveriteľné. Najviac ma však dostal jeho bubeník - Ali Thynne, pretože tak,
ako on hral na bubnoch, som ešte nikoho hrať nevidela. O bubnoch toho veľa
neviem, nikdy som na bubny nehrala, ale to, čo predvádzal Ali bolo dych berúce. A priznávam
sa, že viac som sledovala jeho, ako Toma, pretože tá vášeň s akou hral. To bolo niečo.
Koncert trval niečo okolo 2 a pol hodiny a väčšinou zazneli pesničky z albumu What a Time to Be Alive, ale počuli sme pesničky aj zo staršej tvorby, alebo naopak - úplne tie najnovšie. Tom nám dokonca o niektorých pesničkách povedal ich "zákulisný" príbeh - čo sa za nimi skrýva a čo ho doviedlo k tomu, aby ich napísal. Bolo to veľmi milé, pretože ste zrazu tú pesničku vnímali jeho pohľadom a chápali ste ju úplne inak, ako keď ste nevedeli, čo ho viedlo k tomu napísať ju.
Celý tento večer hodnotím veľmi pozitívne a zopakovala by som si ho najmenej stokrát. Ale keďže sa to nedá, už teraz sa teším na jeho ďalšie koncerty, na ktoré sa opäť spolu so sestrou vydáme. Tentokrát by sme chceli jeho koncert spojiť s iným európskym mestom, a tak opäť "zabiť dve muchy jednou ranou" - zažiť neuveriteľne dobrý koncert a spoznať nové miesta. Tak nám držte palce, aby nám to vyšlo ✌
16. novembra 2019
Praha, Česko
moje top 3 miesta v prahe
Od nášho pobytu v Prahe síce ubehlo už niekoľko dní, no hneď po príchode som ochorela a dá sa povedať, že choroba sa ma drží až do dnes. Ale veď čo čakám, keď je jeseň, nie? Ale už prišiel ten moment, kedy som si povedala, že je čas napísať prvý článok z Prahy. Tak som tu - zababušená v posteli, počúvajúc hudbu zatiaľ čo píšem tieto riadky.
Dnes Vám napíšem niečo o mojich, alebo teda našich, troch top miestach v Prahe, ktoré sme navštívili, najviac nás oslovili a určite by ste ich pri svojej najbližšej návšteve hlavného mesta Česka nemali vynechať. Určite má Praha viac takýchto príjemných a hlavne dobrých miestečiek a kaviarní, ale toto sú tie naše top tri, ktoré sme za tri dni stihli navštíviť.
V Prahe som nebola prvýkrát, už sme ju navštívili pred niekoľkými rokmi, kedy sme prešli všetky "povinné zastávky" ako Orloj, hrad aj Karlov most, takže tentokrát sme sa so sestrou rozhodli užiť si Prahu tak trochu inak, "domáckejšie". Takže sme sa väčšinou iba tak túlali mestom, hľadali kaviarne, ktoré sme si pred tým našli na Instagrame alebo sme na ne dostali tip a užívali sme si v nich chutné raňajky, brunche a teplé kávy. A áno, aj sme nakupovali :D
o našom prvom výlete v Prahe si môžete prečítať tu: prvýkrát v Prahe
Dnes Vám napíšem niečo o mojich, alebo teda našich, troch top miestach v Prahe, ktoré sme navštívili, najviac nás oslovili a určite by ste ich pri svojej najbližšej návšteve hlavného mesta Česka nemali vynechať. Určite má Praha viac takýchto príjemných a hlavne dobrých miestečiek a kaviarní, ale toto sú tie naše top tri, ktoré sme za tri dni stihli navštíviť.
CACAO
Cacao nám odporučila jedna z našich sesterníc, s ktorou sme sa stretli v prvý večer nášho tripu a tak sme sa rozhodli, že tam zájdeme na druhý deň na raňajko-brunch. Obe sme si dali svoje vlastné slané raňajky a jedny sladké, o ktoré sme sa podelili, pretože obe sme ich chceli skúsiť, no už ani jedna by sme nezvládli ďalšiu celú porciu jedla. Sestra sa rozhodla pre raňajkový bagel, ja som si dala omeletu s pražskou šunkou a spoločne sme si pochutnali na francúzskych toastoch s ovocím. K raňajkám nemôže chýbať kakao a čerstvá pomarančová šťava, takže som si dala rovno obe! Sestra zvolila kapučíno a šťavu z grepu. Všetko chutilo naozaj veľmi dobre a som si istá, že sa tam zastavíme aj pri ďalšej návšteve Prahy.
Cacao sa nachádza na námestí Republiky, neďaleko od Pr ašnej brány. Ani metro stanica, ktorá nesie názov po už spomínanom námestí, nie je ďaleko, takže určite to nájdete. Samotné priestory Cacaa sú príjemné a útulné, a obsluha je veľmi milá, takže určite Cacao nevynechajte zo svojho zoznamu kaviarní, ktoré by ste chceli v Prahe navštíviť.
CATHEDRAL CAFÉ, LOUNGE & RESTAURANT
Cathedral Café sme navštívili vďaka naším ďalším dvom sesterniciam, s ktorými sme sa tam stretli pri chutnej večeri a dobrom pití. Ja som stavila na klasiku - Spaghetti al pomodor a sestra ochutnala gulášovú polievku v bochníku. Pri nápojoch sme takisto siahli po odlišných možnostiach - ja som si vybrala Aperol Spritz a sestra vínko.
Cathedral Café sa nachádza v priamom centre Prahy, neďaleko Staromestského námestia. A tie priestory sú prenádherné! Sedeli sme v presklenej terase a nevedeli sme sa vôkol seba vynadívať. V jarných a letných mesiacoch musí byť krásne aj v záhrade, ktorá bola už teraz, z pochopiteľných dôvodov, zatvorená. Vnútorné priestory sme nenavštívili, no terasa aj záhrada pôsobia veľmi čarovným dojmom, ktorý musíte zažiť na vlastnej koži, takže pri najbližšej prechádzke Staromestským námestím sa zatúlajte do Cathedral Café a nasávajte tú atmosféru!
CAFÉ LETKA
Na Café Letku sme opäť dostali tip od sesterníc a som veľmi rada, že sme ju navštívili. Prišli sme v čase brunchu a tentokrát sme sa na výbere jedla zhodli. Obe sme si dali miešané vajíčka v pite s avokádom, ľadovým šalátom, kukuricou a hráškom, a už ani neviem ešte s čím. Obe sme si pridali aj opečené prosciutto a ja som vynechala avokádo (#notavocadolover). A poviem Vám, že lepšie raňajky som vo svojom živote nemala! Hovorím to už len kvôli tomu, že mi tie miešané vajíčka naozaj chutili, a u mňa je to s miešanými vajíčkami naozaj ťažké, pretože neznesiem, keď sa v nich nachádzajú také tie nerozmiešané kúsky bielkov :D No, ale tieto boli perfektné! Veľmi mi chutili v kombinácii s kukuricou a hráškom, čo som absolútne nečakala. Na pitie som si dala flat white, sestra opäť kapučíno a všetko sme to zavŕšili "švýcarkou", čo by som prirovnala ku škoricovým slimákom, ale toto obsahovalo aj orechy! A bolo to neuveriteľne chutné a mäkké <3
Café Letka sa nachádza pri Letenskej pláni a v blízkosti Národného technického múzea. Zastávka električky Letenské námestie je taktiež veľmi blízko, vzdialené približne päť minút chôdzou. Priestory sú útulné a nádherné, my sme sa zamilovali na prvý pohľad a aj obsluha je veľmi milá! A cez víkend majú v ponuke rôzne raňajkové boxy, ktoré obsahujú taký mix "z každého rožku trošku," ktorý by ste si, podľa mňa, nemali nechať ujsť! My sme ho síce nemali, ale som si istá, že je veľmi chutný!
12. októbra 2019
Bratislava, Slovensko
biela noc
Posledný septembrový víkend sa v Bratislave konal najväčší medzinárodný festival súčasného umenia - Biela noc a ja som bola jeho súčasťou. Poviem Vám to narovinu - ja a Bratislava sme nikdy neboli veľké kamošky, pretože v porovnaní s mestom, v ktorom celý život žijem, je Bratislava naozaj veľká - čo so sebou prináša veľké (alebo teda "väčšie", než na aké som zvyknutá) davy ľudí. A to, že teraz naozaj úprimne píšem, že som si tento víkend nesmierne užila, znamená, že sa s Bratislavou pomaly ale isto začíname kamošiť. Festival sa konal tri dni - od piatku do nedele, ja som sa však zúčastnila iba prvých dvoch dní, z ktorých Vám prinášam aj zopár fotiek. O všetky fotky v tomto článku sa tentokrát postarala moja sestra, za čo sa jej chcem veľmi pekne poďakovať.
Celý tento víkend sa mal ale pôvodne niesť v úplne inom duchu, než v akom sa nakoniec niesol. Pôvodne sme sa totiž mali so sestrou v sobotu zúčastniť kurzu pečenia meringov (vždy keď počujem slovo "meringa" v momente si spomeniem na Hriešny taniec a dúfam, že nie som jediná) a Pavlovej torty od Fosinky v Chefparade, ale kurz sa nám nakoniec presunul. Ale kedže sa teda konala aj Biela noc, povedala som si, že do Bratislavy prídem aj tak, aspoň kvôli nej.
A tak som sa teda vydala do nášho hlavného mesta vlakom. Som si istá, že tému našich vlakov a železníc Vám približovať nemusím, ale poviem Vám, že aj pri všetkých tých horiacich rušňoch som si nemyslela, že mňa by to niekedy postretlo. Dobre, dobre... nehoreli sme. Ale keď náš vlak dvakrát zastavil v naozaj krátkom časovom úseku a pani sprievodkyňa nám oznámila, že vlak zastavil z prevádzkových dôvodov a nemáme vystupovať, mi naozaj nebolo všetko jedno. Pri druhom zastavení som sa dokonca prichytila ako scrollujem facebookovú stránku Zomri a hľadám príspevok o tom, či náhodou náš rýchlik nehorí. Nehorel. Ale aj napriek tomu, že nehorel, som zabudla dodať, že meškal viac než 40 minút. Našťastie som sa do Bratislavy aj tak dostala, a dokonca som zvládla aj cestu Boltom úplne sama, čo je pre mňa nadľudský výkon, keďže som celkom dosť asociálny typ človeka a aj bežné "small talky" mi robia problém. Preto, hneď ako som vystúpila z auta, som sa imaginárne potľapkala po pleci. Good job, Ivana.
A tak som sa teda vydala do nášho hlavného mesta vlakom. Som si istá, že tému našich vlakov a železníc Vám približovať nemusím, ale poviem Vám, že aj pri všetkých tých horiacich rušňoch som si nemyslela, že mňa by to niekedy postretlo. Dobre, dobre... nehoreli sme. Ale keď náš vlak dvakrát zastavil v naozaj krátkom časovom úseku a pani sprievodkyňa nám oznámila, že vlak zastavil z prevádzkových dôvodov a nemáme vystupovať, mi naozaj nebolo všetko jedno. Pri druhom zastavení som sa dokonca prichytila ako scrollujem facebookovú stránku Zomri a hľadám príspevok o tom, či náhodou náš rýchlik nehorí. Nehorel. Ale aj napriek tomu, že nehorel, som zabudla dodať, že meškal viac než 40 minút. Našťastie som sa do Bratislavy aj tak dostala, a dokonca som zvládla aj cestu Boltom úplne sama, čo je pre mňa nadľudský výkon, keďže som celkom dosť asociálny typ človeka a aj bežné "small talky" mi robia problém. Preto, hneď ako som vystúpila z auta, som sa imaginárne potľapkala po pleci. Good job, Ivana.
A teda hneď ako som prišla k sestre a zložila som si veci, vybrali sme sa do mesta. Mesto bolo plné ľudí, a aj keď ma občas chytila panika z toľkého davu, tak sa mi celá tá atmosféra veľmi páčila. Taktiež sa mi veľmi páčila aplikácia Biela noc, ktorá nám pomohla zorientovať sa a tak sme videli všetko, čo sme chceli. BN passy sme si nekupovali, keďže sme sa zamerali na voľné inštalácie a tie nám aj zobrali všetok čas.
Priznávam, že o festivale som nemala veľký prehľad, ale vedela som, že určite musím vidieť Matjeho! jeho Slnko. O Matejovi (Matje!) som predtým nepočula, ale týmto ma úplne dostal. A ak náhodou Vám meno Matje! nič nehovorí - Matje! je slovenský animátor a ilustrátor, ktorý sa podieľal napríklad aj na výrobe filmu LokalFilmis a momentálne tvorí svoj prvý komix pre deti! A aby sme sa vrátili k Bielej noci - Slnko bolo veľmi trefné a vtipné, a aj napriek zopár technickým problémom mi v pamäti zostalo ako najkrajší zážitok z celého festivalu. Sestru najviac očarila inštalácia Axiom od Austrálčana Kita Webstera, ktorá bola najrozsiahlejším digitálnym dielom v histórii Bielej noci. Išlo o veľkú svetelnú stavbu z troch častí zloženú zo 700 tisíc svetelných bodov a sprevádzanú hudbou, takže to bol naozaj zaujímavý audiovizuálny zážitok.
Určite ale nemôžem zabudnúť aj na úžasnú Chobotnicu, milé Oči alebo strašidelné verejné záchody na Šafárikovom námestí. A teda hneď ako Biela noc skončila, vybrali sme sa na polnočný snack - hranolky od Orbisu a prechádzali sme sa až kým sme neprišli do môjho najviac obľúbeného baru - Bukowski 💛 A vstúpením do tohto baru sa začala jedna neuveriteľne smiešna noc, ktorá trvala až do piatej rána, ale o tom radšej potom 😅
Nakoniec by som chcela povedať, že z Bielej noci mám veľmi veľa pekných momentov, na ktoré rada spomínam. Neviem ju síce porovnať s minulým ročníkom, a teda by ma zaujímalo, ak ste boli na minuloročnej aj tohtoročnej Bielej noci, aký je Váš názor? Páčila sa Vám tohtoročná Biela noc? Dajte mi vedieť do komentárov, ale ešte predtým si užite zvyšok podarených fotiek! 💓
17. februára 2019
pýtam sa: frederika fačkovcová
Frederika Fačkovcová je talentovaná slovenská kaligrafička a, ako sama hovorí, naša kamoška z Instagramu. Vo svojom online obchode, ktorý sa nachádza na tomto webe predáva naozaj zaujímavé a krásne produkty. Ja som sa odhodlala a Frederiku som oslovila na rozhovor, aby nám priblížila jej pohľad na kaligrafiu, ako vyzerali jej začiatky a čo všetko plánuje v tomto roku...
Ahoj Frederika. Mohla by si sa nám na začiatok predstaviť? Kto je Frederika Fačkovcová?
Ahoj Frederika. Mohla by si sa nám na začiatok predstaviť? Kto je Frederika Fačkovcová?
Och, začínaš hneď takýmito ťažkými otázkami. Online som Tvoja kamoška z Instagramu, čo učí ľudí krasopísať a tešiť sa. A v bežnom živote som veľmi rada dcérou, sestrou, priateľkou... Baví ma tvoriť a pomáhať ľuďom s radosťou (nie len) z tvorby.
Tvoja značka však nesie meno Ella Johnes. Vieš nám povedať prečo práve tento názov?
Ó áno, je to môj obľúbený zábavný príbeh! Falošné meno vzniklo z potreby po novom maily na newslettre so zľavovými kupónmi, keď som mala asi 18. Do formulára som vtedy napísala najobyčajnejšie meno, aké mi napadlo. Pár rokov na to som hľadala názov pre svoju tvorbu, tak som si začala prechádzať staré nicky z pokecu a mailov... 😁 a pátrať po ich význame. Keď som prišla k ellajohnes, zistila som, že v preklade to znamená "celá Božia priazeň" - bolo to pre mňa povzbudenie, a tak som si názov ponechala a tvorím s presvedčením, snahou a vierou, že priazeň z ellajohnes stretne i mojich zákazníkov či sledovateľov.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Hľadať
Sociálne Siete