V Prahe som nebola prvýkrát, už sme ju navštívili pred niekoľkými rokmi, kedy sme prešli všetky "povinné zastávky" ako Orloj, hrad aj Karlov most, takže tentokrát sme sa so sestrou rozhodli užiť si Prahu tak trochu inak, "domáckejšie". Takže sme sa väčšinou iba tak túlali mestom, hľadali kaviarne, ktoré sme si pred tým našli na Instagrame alebo sme na ne dostali tip a užívali sme si v nich chutné raňajky, brunche a teplé kávy. A áno, aj sme nakupovali :D

o našom prvom výlete v Prahe si môžete prečítať tu: prvýkrát v Prahe

Dnes Vám napíšem niečo o mojich, alebo teda našich, troch top miestach v Prahe, ktoré sme navštívili, najviac nás oslovili a určite by ste ich pri svojej najbližšej návšteve hlavného mesta Česka nemali vynechať. Určite má Praha viac takýchto príjemných a hlavne dobrých miestečiek a kaviarní, ale toto sú tie naše top tri, ktoré sme za tri dni stihli navštíviť.

CACAO

Celý tento víkend sa mal ale pôvodne niesť v úplne inom duchu, než v akom sa nakoniec niesol. Pôvodne sme sa totiž mali so sestrou v sobotu zúčastniť kurzu pečenia meringov (vždy keď počujem slovo "meringa" v momente si spomeniem na Hriešny taniec a dúfam, že nie som jediná) a Pavlovej torty od Fosinky v Chefparade, ale kurz sa nám nakoniec presunul. Ale kedže sa teda konala aj Biela noc, povedala som si, že do Bratislavy prídem aj tak, aspoň kvôli nej.

A tak som sa teda vydala do nášho hlavného mesta vlakom. Som si istá, že tému našich vlakov a železníc Vám približovať nemusím, ale poviem Vám, že aj pri všetkých tých horiacich rušňoch som si nemyslela, že mňa by to niekedy postretlo. Dobre, dobre... nehoreli sme. Ale keď náš vlak dvakrát zastavil v naozaj krátkom časovom úseku a pani sprievodkyňa nám oznámila, že vlak zastavil z prevádzkových dôvodov a nemáme vystupovať, mi naozaj nebolo všetko jedno. Pri druhom zastavení som sa dokonca prichytila ako scrollujem facebookovú stránku Zomri a hľadám príspevok o tom, či náhodou náš rýchlik nehorí. Nehorel. Ale aj napriek tomu, že nehorel, som zabudla dodať, že meškal viac než 40 minút. Našťastie som sa do Bratislavy aj tak dostala, a dokonca som zvládla aj cestu Boltom úplne sama, čo je pre mňa nadľudský výkon, keďže som celkom dosť asociálny typ človeka a aj bežné "small talky" mi robia problém. Preto, hneď ako som vystúpila z auta, som sa imaginárne potľapkala po pleci. Good job, Ivana.

Určite ale nemôžem zabudnúť aj na úžasnú Chobotnicu, milé Oči alebo strašidelné verejné záchody na Šafárikovom námestí. A teda hneď ako Biela noc skončila, vybrali sme sa na polnočný snack - hranolky od Orbisu a prechádzali sme sa až kým sme neprišli do môjho najviac obľúbeného baru - Bukowski 💛 A vstúpením do tohto baru sa začala jedna neuveriteľne smiešna noc, ktorá trvala až do piatej rána, ale o tom radšej potom 😅

Nakoniec by som chcela povedať, že z Bielej noci mám veľmi veľa pekných momentov, na ktoré rada spomínam. Neviem ju síce porovnať s minulým ročníkom, a teda by ma zaujímalo, ak ste boli na minuloročnej aj tohtoročnej Bielej noci, aký je Váš názor? Páčila sa Vám tohtoročná Biela noc? Dajte mi vedieť do komentárov, ale ešte predtým si užite zvyšok podarených fotiek! 💓

Frederika Fačkovcová je talentovaná slovenská kaligrafička a, ako sama hovorí, naša kamoška z Instagramu. Vo svojom online obchode, ktorý sa nachádza na tomto webe predáva naozaj zaujímavé a krásne produkty. Ja som sa odhodlala a Frederiku som oslovila na rozhovor, aby nám priblížila jej pohľad na kaligrafiu, ako vyzerali jej začiatky a čo všetko plánuje v tomto roku...

Ahoj Frederika. Mohla by si sa nám na začiatok predstaviť? Kto je Frederika Fačkovcová?

Och, začínaš hneď takýmito ťažkými otázkami. Online som Tvoja kamoška z Instagramu, čo učí ľudí krasopísať a tešiť sa. A v bežnom živote som veľmi rada dcérou, sestrou, priateľkou... Baví ma tvoriť a pomáhať ľuďom s radosťou (nie len) z tvorby.

Tvoja značka však nesie meno Ella Johnes. Vieš nám povedať prečo práve tento názov?

Ó áno, je to môj obľúbený zábavný príbeh! Falošné meno vzniklo z potreby po novom maily na newslettre so zľavovými kupónmi, keď som mala asi 18. Do formulára som vtedy napísala najobyčajnejšie meno, aké mi napadlo. Pár rokov na to som hľadala názov pre svoju tvorbu, tak som si začala prechádzať staré nicky z pokecu a mailov... 😁 a pátrať po ich význame. Keď som prišla k ellajohnes, zistila som, že v preklade to znamená "celá Božia priazeň" - bolo to pre mňa povzbudenie, a tak som si názov ponechala a tvorím s presvedčením, snahou a vierou, že priazeň z ellajohnes stretne i mojich zákazníkov či sledovateľov.

Čo pre Vás znamená sloboda? Kedy sa naozaj cítite slobodní? Čo Vám napadne ako prvé, keď počujete toto slovo? A čo robíte pre to, aby ste boli slobodní? Ja sa dnes trochu rozpíšem o troch  veciach, vďaka ktorým sa cítim slobodná, tak ak chcete si pripravte Váš obľúbený čaj, a pokračujte v čítaní... Alebo aj nie. Ste predsa slobodní.


Prvá vec, vďaka ktorej sa cítim slobodne, je písanie. A tým myslím hocijaké písanie - tu na blog, na InfluencersRE, do môjho zápisníka, v ktorom som si vytvorila osobitný priestor na moje každodenné myšlienky, nech sú akékoľvek. Niekedy mám v hlave tisíc myšlienok, tak ich hádžem na papier. Niekedy Vám chcem písať - o miestach, ktoré som navštívila, o kozmetike, ktorú mám rada a možno si ju obľúbite aj Vy, o projektoch, ktorým sa venujem. A väčšinu svojho času venujem momentálne projektu InfluencersRE, o ktorom som Vám písala už tu. A momentálne si ho užívam najviac.

Ďalšou vecou je hudba. Keď si predstavíte, koľko rozličných žánrov existuje a každý môže počúvať to, čo sa mu páči, tak je to neskutočné. A neviem, či sa pri toľkých žánroch dá mať vyhradený jeden jediný, ktorý počúvate, pretože ja počúvam naozaj hocičo. Napríklad aj pri písaní týchto riadkov mi hrá v slúchadlách hudba. A kedy sa cítim pri hudbe slobodná? Vždy, keď ju počúvam. Keď cestujem, keď ju počúvam v kúpeľni pri tom ako si robím make-up a hlavne, keď na ňu tancujem ako najväčší blázon po celom byte.

Make-up som už spomínala a teraz budem o ňom písať ako o poslednej veci, vďaka ktorej sa cítim slobodne. Ak ma poznáte osobne alebo ma sledujete na sociálnych sieťach, tak ste si asi všimli, že ja nenosím veľmi výrazný make-up a keď sa chcem namaľovať trochu výraznejšie, tak si dám na oči metalickú linku. Takže mi nejde o slobodu v zmysle, že nosím výrazný make-up lebo môžem. Mne ide o samotný make-up. Mnoho ľudí (muži a aj niektoré ženy) si myslí, že tie ženy, ktoré sa maľujú, sa maľujú pre to, aby sa páčili mužom. Niektoré ženy na to odpovedajú, že sa maľujú pre to, aby sa páčili sebe samým. Ja sa nemaľujem ani kvôli tomu, aby som sa páčila mužom a ani kvôli tomu, aby som sa páčila samej sebe. Ja sa páčim sebe samej aj bez make-upu a nemám problém ísť von nenamaľovaná a väčšinu ak mám na sebe make-up, tak je to veľmi jednoduchý make-up. Moja sloboda v make-upe spočíva v tom, že to jednoducho môžem robiť a robím to, pretože ma to baví. A ak si chcem dať metalickú linku, tak si ju dám. Ak si ju dať nechcem, tak si ju jednoducho nedám.

Je to všetko iba na mne. Pretože som slobodná.