Píšem s oneskorím, ale predsa. Posledný článok v septembri - tlieskam si. Nebudem sa vyhovárať a možno áno, ale všetko čo chcem povedať je, že tento rok mi začala vysoká škola. Teraz s radosťou môžem povedať, že výška je v pohode, zatiaľ ju zvládam. Ale kým som si zvykla na ten režim, ako to tam chodí, ktoré predmety mám brať vážne a ktoré menej, to chcelo čas. A najväčším problémom bolo cestovanie. Pre mňa, pre dievča, ktoré malo základnú školu priamo pred činžiakom a strednú školu pätnásť minút pešo, bolo priam neuveriteľné si predstaviť, že z domu odídem o šiestej ráno a vrátim sa o siedmej večer. Takže trinásť hodín strávených mimo domu, kedy si ani nevieš poriadne oddýchnuť a už vôbec nie venovať sa blogu, predstavovalo minimálnu energiu a inšpiráciu na blogovanie. 

Teraz dúfajúc, že mi moju nečinnosť odpustíte, prejdime k podstate článku. Chcela by som s vami podeliť o darčeky, ktoré som dostala k Vianociam. Viem, že podstata Vianoc je skôr duchovná a nie materiálna, ale povedzme si - koho darčeky nepotešia? Mňa rozhodne áno. Nebudem vám k nim písať dlhé opisy, veď ich uvidíte a tak by som vás radšej zasypala fotkami. 

Pre dnešný sobotný deň (budem sa pokúšať publikovať články každú sobotu) som si pripravila trochu menej náročný ale dúfam, že stále zaujímavý článok. Posledné dni pre mňa znamenali veľa. Boli to dni, kedy mi skončila brigáda a aj leto, pretože začala škola - nová etapa môjho života. Ale o tom potom...

Ako vyzerali vaše dni v poslednej dobe? Máte veľa dobrých spomienok, na ktoré budete s radosťou spomínať?

Neviem určiť, ktorý deň bol pre mňa najkrajší, pretože všetky som si užila rovnako. A tak som sa rozhodla, že ich zoradím chronologicky a keďže som práve zistila, že fotiek mám podstatne menej ako som si myslela, takže k nim pridám aj nejaký text. A nakoniec som prišla aj na to, že to čo sa mi zdalo niekoľko dní, boli v podstate tri dni.

Prvý deň sme strávili v Nových Zámkoch, kde sa konali Oberačkové slávnosti. Svetlým momentom tohto dňa boli samotné slávnosti, pretože sme nemali absolútne tušenie, že niečo také sa v meste koná. Do Nových Zámkov sme so sestrou prišli pozrieť nášho maličkého bratranca, ktorého sme zobrali von a tak sme sa ocitli tu. Možno to o mne neviete, ale nenávidím miesta, kde je veľa ľudí. Proste to nenávidím a necítim sa až tak dobre. Tak sme okolo stánkov iba prebehli, kúpila som si zemiaky na paličke a išli sme si sadnúť do neďalekej úžasnej kaviarničky.