9. novembra 2018
sloboda
Čo pre Vás znamená sloboda? Kedy sa naozaj cítite slobodní? Čo Vám napadne ako prvé, keď počujete toto slovo? A čo robíte pre to, aby ste boli slobodní? Ja sa dnes trochu rozpíšem o troch veciach, vďaka ktorým sa cítim slobodná, tak ak chcete si pripravte Váš obľúbený čaj, a pokračujte v čítaní... Alebo aj nie. Ste predsa slobodní.
Prvá vec, vďaka ktorej sa cítim slobodne, je písanie. A tým myslím hocijaké písanie - tu na blog, na InfluencersRE, do môjho zápisníka, v ktorom som si vytvorila osobitný priestor na moje každodenné myšlienky, nech sú akékoľvek. Niekedy mám v hlave tisíc myšlienok, tak ich hádžem na papier. Niekedy Vám chcem písať - o miestach, ktoré som navštívila, o kozmetike, ktorú mám rada a možno si ju obľúbite aj Vy, o projektoch, ktorým sa venujem. A väčšinu svojho času venujem momentálne projektu InfluencersRE, o ktorom som Vám písala už tu. A momentálne si ho užívam najviac.
Ďalšou vecou je hudba. Keď si predstavíte, koľko rozličných žánrov existuje a každý môže počúvať to, čo sa mu páči, tak je to neskutočné. A neviem, či sa pri toľkých žánroch dá mať vyhradený jeden jediný, ktorý počúvate, pretože ja počúvam naozaj hocičo. Napríklad aj pri písaní týchto riadkov mi hrá v slúchadlách hudba. A kedy sa cítim pri hudbe slobodná? Vždy, keď ju počúvam. Keď cestujem, keď ju počúvam v kúpeľni pri tom ako si robím make-up a hlavne, keď na ňu tancujem ako najväčší blázon po celom byte.
Make-up som už spomínala a teraz budem o ňom písať ako o poslednej veci, vďaka ktorej sa cítim slobodne. Ak ma poznáte osobne alebo ma sledujete na sociálnych sieťach, tak ste si asi všimli, že ja nenosím veľmi výrazný make-up a keď sa chcem namaľovať trochu výraznejšie, tak si dám na oči metalickú linku. Takže mi nejde o slobodu v zmysle, že nosím výrazný make-up lebo môžem. Mne ide o samotný make-up. Mnoho ľudí (muži a aj niektoré ženy) si myslí, že tie ženy, ktoré sa maľujú, sa maľujú pre to, aby sa páčili mužom. Niektoré ženy na to odpovedajú, že sa maľujú pre to, aby sa páčili sebe samým. Ja sa nemaľujem ani kvôli tomu, aby som sa páčila mužom a ani kvôli tomu, aby som sa páčila samej sebe. Ja sa páčim sebe samej aj bez make-upu a nemám problém ísť von nenamaľovaná a väčšinu ak mám na sebe make-up, tak je to veľmi jednoduchý make-up. Moja sloboda v make-upe spočíva v tom, že to jednoducho môžem robiť a robím to, pretože ma to baví. A ak si chcem dať metalickú linku, tak si ju dám. Ak si ju dať nechcem, tak si ju jednoducho nedám.
Je to všetko iba na mne. Pretože som slobodná.
Prvá vec, vďaka ktorej sa cítim slobodne, je písanie. A tým myslím hocijaké písanie - tu na blog, na InfluencersRE, do môjho zápisníka, v ktorom som si vytvorila osobitný priestor na moje každodenné myšlienky, nech sú akékoľvek. Niekedy mám v hlave tisíc myšlienok, tak ich hádžem na papier. Niekedy Vám chcem písať - o miestach, ktoré som navštívila, o kozmetike, ktorú mám rada a možno si ju obľúbite aj Vy, o projektoch, ktorým sa venujem. A väčšinu svojho času venujem momentálne projektu InfluencersRE, o ktorom som Vám písala už tu. A momentálne si ho užívam najviac.
Ďalšou vecou je hudba. Keď si predstavíte, koľko rozličných žánrov existuje a každý môže počúvať to, čo sa mu páči, tak je to neskutočné. A neviem, či sa pri toľkých žánroch dá mať vyhradený jeden jediný, ktorý počúvate, pretože ja počúvam naozaj hocičo. Napríklad aj pri písaní týchto riadkov mi hrá v slúchadlách hudba. A kedy sa cítim pri hudbe slobodná? Vždy, keď ju počúvam. Keď cestujem, keď ju počúvam v kúpeľni pri tom ako si robím make-up a hlavne, keď na ňu tancujem ako najväčší blázon po celom byte.
Make-up som už spomínala a teraz budem o ňom písať ako o poslednej veci, vďaka ktorej sa cítim slobodne. Ak ma poznáte osobne alebo ma sledujete na sociálnych sieťach, tak ste si asi všimli, že ja nenosím veľmi výrazný make-up a keď sa chcem namaľovať trochu výraznejšie, tak si dám na oči metalickú linku. Takže mi nejde o slobodu v zmysle, že nosím výrazný make-up lebo môžem. Mne ide o samotný make-up. Mnoho ľudí (muži a aj niektoré ženy) si myslí, že tie ženy, ktoré sa maľujú, sa maľujú pre to, aby sa páčili mužom. Niektoré ženy na to odpovedajú, že sa maľujú pre to, aby sa páčili sebe samým. Ja sa nemaľujem ani kvôli tomu, aby som sa páčila mužom a ani kvôli tomu, aby som sa páčila samej sebe. Ja sa páčim sebe samej aj bez make-upu a nemám problém ísť von nenamaľovaná a väčšinu ak mám na sebe make-up, tak je to veľmi jednoduchý make-up. Moja sloboda v make-upe spočíva v tom, že to jednoducho môžem robiť a robím to, pretože ma to baví. A ak si chcem dať metalickú linku, tak si ju dám. Ak si ju dať nechcem, tak si ju jednoducho nedám.
Je to všetko iba na mne. Pretože som slobodná.
17. augusta 2018
ENGLISH
neplánované udalosti sú najlepšie
It is true. At least I think. The fact that unplanned adventures are the best is applying to my life for a long long time. And it does not matter what is it, as long as it´s unplanned. Like - you unplanned bought new shoes? Perfect! You unplanned went to a party? Perfect! You unplanned went on a family trip to beautiful Bojnice? Perfect, perfect, perfect!
23. mája 2018
prvé narodeniny bearded brothers
V sobotu 19. mája bistro Bearded Brothers (alebo "Bradáči" ako ich doma voláme) oslavovalo svoje prvé narodeniny! Som veľkým milovníkom burgerov a Bradáčov navštevujeme vždy, keď je to možné. Bistro sa nachádza v Nitre, kde na Vás čaká výborné jedlo, veľmi pekné prostredie a príjemný personál. Pri každej našej návšteve vždy odchádzame veľmi spokojní a s plnými bruchami!
16. mája 2018
english
londýn, deň 3
Je to tu! Posledný článok z Londýna, v ktorom si naposledy pripomeniem toto moje milované mesto. Ak by ste mi povedali, že na druhý deň môžem letieť do Londýna, ihneď by som si začala baliť tašku. Naozaj. Vážne. Dobre, možno by som chvíľku váhala, ale naozaj len maličkú chvíľočku. Potom by som si začala baliť tú tašku. Londýn mi veľmi chýba. Možno ani nie konkrétne to miesto, ale možno len ten pocit „slobody môcť byť tým, kým chcem“. Nechcem, aby to vyznelo tak, že tu na Slovensku by som nemohla byť tým, kým chcem ale pravda je taká, že naozaj nie som celkom tam, kde by som chcela byť. Ako by som si musela v hlave uvedomiť, že tou osobou, ktorou chcem byť, môžem byť hocikde – či je to v Londýne alebo tu, doma. Povedzme si úprimne, staré známe „Slovensko je pozadu niekoľko rokov“ je konieckoncov pravdivé. Aj tak si myslím, že sme to my – ľudia. Nevieme prijať niečo, čo sa odlišuje od predstavy „normálnosti“, ktorú máme akosi hlboko zakódovanú v našich hlavách. Keď sa niečo, čo máme radi, čo i len trocha odlišuje od toho, čo by malo byť práve to „normálne“, máme tendenciu to skrývať, pretože sa bojíme, že by sme boli nepochopení. A je jedno, či sa jedná o módu, make-up alebo aj hudbu. V Londýne, alebo celkovo vo svetových metropolách, sú ľudia a ich mentalita jednoducho inde. Nezaujímajú sa o to, čo máte na sebe oblečené alebo aký make-up na sebe máte, rovnako ako sa nezaujímajú o to, čo si o nich myslia iní ľudia. A práve preto mi chýba ten pocit, ktorý som mala v Londýne.
It is here! The last post from London, in which I am recalling this lovely city. If you would tell me that I can fo to London on the next day, I would start packing my bag immediately. Really. Seriously. Okay, I would hesitate for a moment. After then I would pack the bag. I miss London. Maybe it is not the place, maybe it is just the feeling of "freedom to be the person you want to be". I do not want to seem as I can not be the person I want to be here, in Slovakia, but the truth is that I am really not there where I want to be. It feels like I still have to understand in my head, that I can be THE person I want to be anywhere I am - it does not matter if I am in London or in Slovakia. Let´s be honest, the old saying that "Slovakia is backwards for several years" is after all true. I still think it is us - people. We can not accept something that is different from the idea of "normality" that we have in our heads since forever. When we love something and it is different from the idea of what should be "normal" we have a tendency to hide it because we are scared to be misunderstood. And it happens in every part of our lives - fashion, make-up or music. In London, or in other world´s metropolis, people and their mentality are simply elsewhere. They do not care about what clothes you wear or what make-up you have. Just as they do not care what other people think about them. And that is why I miss the feeling I had when I was in London.
It is here! The last post from London, in which I am recalling this lovely city. If you would tell me that I can fo to London on the next day, I would start packing my bag immediately. Really. Seriously. Okay, I would hesitate for a moment. After then I would pack the bag. I miss London. Maybe it is not the place, maybe it is just the feeling of "freedom to be the person you want to be". I do not want to seem as I can not be the person I want to be here, in Slovakia, but the truth is that I am really not there where I want to be. It feels like I still have to understand in my head, that I can be THE person I want to be anywhere I am - it does not matter if I am in London or in Slovakia. Let´s be honest, the old saying that "Slovakia is backwards for several years" is after all true. I still think it is us - people. We can not accept something that is different from the idea of "normality" that we have in our heads since forever. When we love something and it is different from the idea of what should be "normal" we have a tendency to hide it because we are scared to be misunderstood. And it happens in every part of our lives - fashion, make-up or music. In London, or in other world´s metropolis, people and their mentality are simply elsewhere. They do not care about what clothes you wear or what make-up you have. Just as they do not care what other people think about them. And that is why I miss the feeling I had when I was in London.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Hľadať
Sociálne Siete