Predtým, než som vôbec začala písať článok, napísala som mojej kamarátke Ivke, aby som sa uistila, že sa ešte niečo takéto stále v dnešnej dobe píše. Pripomenulo mi to začiatky môjho blogovania, kedy som jednoducho písala o tom, čo som mala rada, bez ďalšieho premýšľania nad tým, aké dosahy článok bude mať alebo koľko komentárov sa pod ním objaví. Ivka mi povedala, že sa taktiež chystá takýto článok napísať, tak sme spojili sily a vytvorili tag #showyourplaylist, do ktorého sa môžete zapojiť aj Vy a obe Vám dnes prinášame články, v ktorých Vám predstavíme naše aktuálne playlisty.  Ivkin článok si môžete prečítať tu: share your playlist / truwomanpink

Mala by som Vám povedať, že ja nie som veľmi "playlistový" typ človeka a radšej si vždy pustím konkrétny jeden album, ale ako inak Vám mám ukázať moje najobľúbenejšie pesničky bez toho, aby som Vás zahltila celými albumami...? Tak tu je - playlist plný mojich najobľúbenejších pesničiek:

Noah som vždy považovala "iba" za mladšiu sestru Miley, ktorá (či chceme, či nie) je jednoducho známejšia. Noah má však neskutočný talent, ktorý som vnímala už pri pesničke Make Me (Cry), na ktorej je okrem nej aj Labrinth, no ale až pri pesničke July som si to uvedomila natoľko, že som ju ako prvú zaradila do môjho playlistu. Avšak, s pesničkou ako takou sa nejak extra citovo nestotožnujem, aj keď text je naozaj veľmi krásne napísaný. Páči sa mi to jednoducho ako taký celok - spojenia krásneho textu a ešte krajšej hudby.

Áno. Viem, že pokiaľ sa cítite smutne, smutné pesničky Vám na nálade dvakrát nepridajú, ale niekedy je fajn si uvedomiť, že nie ste v tom sami. Že nie ste sami, ktorí sa občas nedokážete vyznať vo vlastnej hlave, myšlienky Vám blúdia kade-tade a vymýšľajú kadejaké scenáre. Že občas jednoducho premýšľate nad vecami viac, akoby ste mali. A že občas Vás dokáže aj jedna jednoduchá pesnička povzbudiť. Takou je pre mňa Mind Is A Prison od Aleca, ktorého som predtým asi vôbec nepočúvala. Má príjemnú melódiu, krásny text a Alec má, podľa mňa, neskutočne krásny hlas. A o chvíľku sa tu objaví opäť...

RELIKS - Common Sense

Táto pesnička je u mňa na repeate stále! Môžem skúšať predstierať, že to nie je vôbec tým, že v klipe k tejto pesničke hrá Alex Hogh Andersen, aka Ivar The Boneless, aka moja najväčšia crush ever, ale pravdou je, že som sa k tejto pesničke dostala práve vďaka nemu. To, že zostala na mojom playliste je ale už čiste zásluhou Reliks a myslím si, že dostane aj Vás a nebudete vedieť tú melódiu dostať z hlavy :) A sľubujem, že ak si pozriete aj klip, tak z hlavy nedostanete ani ten mini tanec... a Alexa :D

Declana som do minulého roka vôbec neregistrovala. V októbri sme sa so sestrou vybrali na koncert Toma Walkera do Prahy a práve tam som Declana, ktorý bol predskokanom, videla a počula prvýkrát. Vtedy som si povedala, že má naozaj talent a nechápala som, ako som ho nemohla poznať predtým. Odvtedy ho sledujem, čakám na nové pesničky a zatiaľ som sa zamilovala do každej jednej. Fathers Son je jeho úplnou novinkou a nejakým určitým spôsobom ma chytila za srdce najviac zo všetkých. Je to také precitnutie, uvedomenie si skutočnosti, že jablko nepadá ďaleko od stromu, že všetci sme deťmi svojich rodičov a nededíme po nich len črty tváre, ale aj tie povahové a všetky malé drobnosti - ako rozprávame, ako chodíme, ako sa smejeme. A tak si navždy budeme v nás niesť aj kúsok z nich. 

Priznám sa, že vôbec netuším, kedy som sa do tejto pesničky zamilovala a ako sa ocitla na tomto playliste. Viem však, prečo na ňom zostala. Keď ju počujem, tak ma zaleje pocit takej pohody, vďaka tej melódii a zároveň pocit nádeje, vďaka tomu textu. Tracy nemala ľahký život, keďže ju mama opustila a otec bol alkoholik, o ktorého sa musela starať a odísť tak zo školy. Avšak aj tak mala nádej, že raz odíde žiť do druhého mesta. Keď odišla, zistila, že nie je všetko tak, ako si predstavovala, ale aj tak mala stále nádej a vieru, že raz bude lepšie..

Túto pesničku som prvýkrát počula v seriály 13 Reasons Why, kedy zaznela na školskom plese a Clayovi sa pri nej začali vynárať spomienky na Hannah. Keď som videla túto scénu prvýkrát, slzy mi tiekli po tvári a inak tomu nie je ani dnes. Stále mi tak trochu pri nej láme srdce a mám k tejto pesničke silný citový vzťah. That´s all I say.

NEW RADICALS - Someday We´ll Know

Dua Lipa bola pre mňa vždy len akousi speváčkou, ktorej som neprikladala veľkú vážnosť a vždy ma tak nejak obchádzala. Alebo ja ju. To je jedno :D Faktom je, že by sme sa mali v máji zúčastniť jej koncertu v Kodani (let´s hope that everything will get better 🤞), čo znamená, že by som sa mala naň nejako pripraviť. Jej nový album vyjde až v apríli, ale už dnes sú nejaké skladby z tohto albumu vonku. Jednou z nich je aj Future Nostalgia, veľmi pohodová pesnička s chytľavou melódiou a textom...

Viem, že na Vás táto pesnička vyskukakuje zovšadiaľ a možno už jej máte po krk a preto sa ani nenahnevám, keď ju preskočíte :D Pre mňa je The Weeknd jedným z najlepších umelcov súčasnej scény a Blinding Lights je tak návyková pesnička, že sa občas pri nej prichytím tancovať ako Fresh Prince of Bel-Air a neviem prestať :D

... a nakoniec samotný kráľ kráľov, umelec umelcov, talent talentov. Možno si myslíte, že preháňam. Ja si to nemyslím. Harry Styles je jednoducho PÁN UMELEC a jeho najnovší album Fine Line je asi ten najkrajší album, aký som kedy počula a často ho počúvam ako celok, mimo všelijakých playlistov. Do môjho playlistu som však zaradila pesničku Falling, smutnú (ale krásnu) baladu s nádherným vizuálom...

Možno ste v mojom playliste našli aj svoje obľúbené skladby, možno ste si našli nové obľúbené skladby alebo interpretov. Do komentárov mi môžte napísať, ktorú skladbu z môjho playlistu máte najradšej a pod hashtagom #shareyourplaylist mi môžte ukázať svoje obľúbené pesničky! 

použité fotografie sú z unsplash.com

Prednedávnom som sa Vás na mojom Instagrame pýtala, čo by ste si radi prečítali na mojom blogu. Jedna z odpovedí bola, že by bolo príjemné si prečítať taký môj menší #lifeupdate, a teda, čo mám v živote nové. A keďže som v živote takýto formát článkov nepísala, budem trochu improvizovať a spojím to aj s mojimi obľúbencami, inšpiráciami a všetkým, čo sa za poslednú dobu stalo súčasťou môjho života. Verím, že ak sa Vám bude tento formát článkov páčiť, ešte sa pri nich v budúcnosti stretneme.

PRIKRYTE MA PAPLÓNOM, DAJTE MI ČAJ A PUSTITE MI SERIÁL

... asi tak sa momentálne cítim. Celý týždeň som sa cítila akási slabá, stále ma bolela hlava a včera som odišla z práce skôr, pretože som už naozaj nevládala. Dnes mám taktiež voľno, takže poctivo ležím v posteli, zababušená po uši a liečim sa. Popritom pozerám seriály alebo píšem články, alebo si robím prácu v rámci ďalších projektov. Jednoducho oddychujem.

Tu mi dovoľte povedať, že Vikingovia sú najlepším seriálom na svete a už teraz viem, aká heart-broken budem, keď sa to celé skončí. Práve teraz som ich začala znova pozerať, pekne od prvej série. A keď ste už o Vikingoch počuli a ešte stále ste si ich nepozreli, pýtam sa: "PREČO?!" Dobre, chápem, že nie všetkých zaujímajú takéto historické seriály a aj mňa najprv musela kamarátka prehovárať, aby som tomu dala šancu. And let me tell you, naozaj som lepší seriál nevidela! A to som si myslela, že Game of Thrones je seriál seriálov, neskôr som si však hovorila, že Peaky Blinders mu dýcha na krk. A nakoniec prišli Vikingovia a všetky seriály sfúkol akoby nič. Na začiatku som bola skeptická voči tej samotnej téme - Vikingovia ma predtým absolútne nezaujímali, ale to všetko, ako je seriál natočený, ako je stavaný príbeh, tie herecké výkony a samotné herecké obsadenie Vás dostane! A ak máte radi scény plné bitiek, tu si prídete na svoje! ✨🧡 ... and for those who have seen this show - I'm sorry but I'm 100% #teamivar

BLOGGERSRE & DVE KAMOŠKY

Poznáme to všetci - porovnávanie sa. Porovnávame sa s druhými ľuďmi, našimi priateľmi, rodinnými príslušníkmi ale aj s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznáme. Sú chudší, šikovnejší, jedávajú lepšie jedlá, chodievajú častejšie cvičiť, sú krajší a úspešnejší. Sú jednoducho lepší ako my. Často sa však, bez toho, aby sme si to uvedomovovali, porovnávame iba s príspevkami na Instagrame. S fotkami. A čo keď vám poviem, že nemusia byť vždy tak úplne reálne.

A keď si uvedomíte, že ste sa celý čas porovnávali s nereálnymi ľuďmi, začnete milovať každý kúsok svojho reálneho tela. Pretože strie sú normálne. Pretože "zárezy" na bruchu majú aj chudí ľudia. Pretože nemusíme mať plné pery alebo veľké oči, aby sme sa mohli cítiť krásní. Pretože sme krásní, takí akí sme. Pretože je dôležité byť šťastný vo svojom tele. Ak si šťastný vo svojom tele, nebude ťa môcť nič rozhodiť. Ak nie si šťastný, začni s tým niečo robiť. A aj keď to možno nechceš počuť, vždy sa nájde niekto, kto nám bude hovoriť, že sme príliš takí alebo málo onakí. A treba si uvedomiť, že nikdy nebudeme perfektní pre všetkých. Je však dôležité, aby sme sa my mali radi takých, akí sme. Mať rád svoje telo. Je dôležité zaspávať a vstávať s vďakou nášmu telu. Zvládlo s nami doposiaľ každý jeden deň nášho života. Vaše nohy, či už majú na sebe celulitídu alebo nie, vás niesli všade, kam ste potrebovali. Možno nemáte dokonalo rovné zuby, to však neznamená, že nemáte krásny úsmev, ktorý môže iným spríjemniť deň. Ďakujte každý deň svojmu telu. A zabudnite na všetky ideály krásy z Instagramu. Neexistujú.

Hudbu milujem. Hudba ma dokáže inšpirovať, upokojiť, vie ma spraviť šťastnou, ale aj smutnou. Jednoducho dokáže vo mne vyvolať pocity, dokáže mnou pohnúť. Dokonca aj pri písaní týchto riadkov počúvam hudbu. Najradšej ju však počúvam, keď cestujem. Autom, vlakom, autobusom alebo lietadlom, je to úplne jedno - vždy mám so sebou slúchadlá a mobil plný mojej obľúbenej hudby.

Posledné tri októbrové dni sme so sestrou strávili v Prahe. O našich top troch miestach v Prahe som Vám už písala v tomto článku. Dnes Vám napíšem o hlavnom dôvode, prečo sme vlastne do Prahy cestovali. Keď mi sestra poslala odkaz na udalosť, ktorá oznamovala, že Tom Walker bude mať jednu zastávku v rámci svojho európskeho turné aj v Prahe, bol to tak spontánny súhlas, že som normálne prekvapila samú seba :D Tom Walker bol pre mňa vždy "ten, čo spieva Leave a Light On", ale po tom, čom si vypočula celý jeho album What a Time to Be Alive, uvedomila som si, že je to skutočný pán umelec a musím ho vidieť naživo. Tak sa stalo - kúpili sme lístky, zarezervovali AirBnb a vybrali sme sa do Prahy...

Koncert sa konal v Roxy bare, ktorý síce neviem porovnať so žiadnym iným barom alebo klubom v Prahe, pretože v žiadnom inom som nebola, ale toto bol veľmi príjemné miesto. Čo sa mi naozaj veľmi páčilo bolo, že aj keď nás tam bolo naozaj celkom dosť, vôbec sme sa netlačili a každý mal svoj kúsok osobného priestoru, v ktorom sa mohol cítiť komfortne. Takže žiadne #panicattacks sa nekonali 🙏 Zozačiatku, kým bol ešte na pódiu predskokan - Declan J Donovan (ktorý je tiež VEĽMI talentovaný umelec), sme postávali vzadšie, no na hlavného aktéra večera sme sa presunuli bližšie k pódiu. A môžem povedať, že sme stáli naozaj veľmi blízko.

Koncert trval niečo okolo 2 a pol hodiny a väčšinou zazneli pesničky z albumu What a Time to Be Alive, ale počuli sme pesničky aj zo staršej tvorby, alebo naopak - úplne tie najnovšie. Tom nám dokonca o niektorých pesničkách povedal ich "zákulisný" príbeh - čo sa za nimi skrýva a čo ho doviedlo k tomu, aby ich napísal. Bolo to veľmi milé, pretože ste zrazu tú pesničku vnímali jeho pohľadom a chápali ste ju úplne inak, ako keď ste nevedeli, čo ho viedlo k tomu napísať ju.

Celý tento večer hodnotím veľmi pozitívne a zopakovala by som si ho najmenej stokrát. Ale keďže sa to nedá, už teraz sa teším na jeho ďalšie koncerty, na ktoré sa opäť spolu so sestrou vydáme. Tentokrát by sme chceli jeho koncert spojiť s iným európskym mestom, a tak opäť "zabiť dve muchy jednou ranou" - zažiť neuveriteľne dobrý koncert a spoznať nové miesta. Tak nám držte palce, aby nám to vyšlo ✌