Čo som však tušila, ale sebavedomo ignorovala, bola skutočnosť, že ja a slnko nie sme veru veľkí kamaráti. Väčšinu "nášho slovenského" leta prežívam s hrubou vrstvou SPF 30. Minimálne 30. Neviem, čo mi dovolilo myslieť si, že keď dokážem so slovenským slnkom zatočiť pomocou tridsiatky, tak ňou rovnako zatočím aj s tým talianskym. Navyše na konci júna, aka v tom najväšom teple ever. Hneď Vám musí dopnúť, že v súboji ja vs. slnko vyhralo na plnej čiare slnko. A tak sa stalo, že som vo svojom raji zažila aj kúsok pekla :)

Ale ani to príliš horúce slnko nám nezabránilo si užiť tento raj naplno. Ani príliš hluční susedia hádajúci sa noc čo noc. Vstávali sme skoro, zobúdzala nás túžba vidieť nové miesta. Spoznať nových ľudí. Túžba ísť naproti novým zážitkom a momentom plných smiechu. 

A tak sedíme na večeri a na dezert si dávame to najlepšie tiramisu na planéte. Neskôr sedíme na terase pizzerie a prisaháme, že je to tá najlepšia Margherita na svete. Alebo sa občas samé seba pýtame, či náhodou nepijeme viac Huga, ako vody. Potom však nad tým pohodíme rukou a na stole nám pristáva ďalší. Sedíme v metre, na ceste na ubytovanie a na ďalšej zastávke pristupujú dvaja chlapci. Majú so sebou veľký reprák. Starší z nich má harmoniku, mladší papierový pohár. Metro sa pohne, chlapec zapína reprák a začína hrať. V celom vozni rímskeho metra sa ozýva známe a otrepané Despacito. A my sa smejeme. Tancujeme v trasúcom sa vozni metra a sestra vhadzuje chlapcovi do papierového metra mincu. Naša stanica sa blíži a mali by sme vystúpiť. Chvíľu váhame či sa nezvezieme aspoň o jednu stanicu ďalej, aby sme si mohli užiť ešte zopár tónov navyše. Váhame. Váhame a napokon vystupujeme, nechávame posledné tóny Despacita zaznievať za našimi chrbtami.

(autorka si čitateľov dovoľuje upozorniť na jemnú dávku klíšé) 

A práve v týchto momentoch sa cítim slobodne. Šťastne. Smejem sa, akoby som sa už nikdy nemala smiať. Tancujem, akoby sa na mňa nik nepozeral. Ale aj plačem. A kričím.

Cítim.

Žijem.

Body positivity je sociálne hnutie, ktoré verí, že všetci ľudia môžu milovať svoje telo bez ohľadu na to, ako vyzerá. Mali by mať možnosť mať sa jednoducho radi, takí akí sú. Nemôžme popierať, že spoločnosť mala  odjakživa akési očakávania na to, ako by mali naše telá vyzerať. Najviac sme tieto očakávania mohli nájsť v módnom priemysle, či už prostredníctvom modeliek na predvádzacích mólach alebo kampaniach a reklamách, ktoré sme sledovali v televízii. Ale pravdou je, že mnoho ľudí vyzerá jednoducho inak, ako tie modelky na mólach či v televízii. A podľa tohto hnutia by sme sa nemali cítiť zle, keď nevyzeráme ako ony.

Na mojom Instagrame som sa Vás pýtala, aký názor na toto hnutie máte Vy. Prišlo mi niekoľko odpovedí, ktoré tu môžem dnes s Vami zdieľať a priblížiť tak nielen môj pohľad na toto hnutie. Ivka z blogu truwomanpink, ktorú môžte na Instagrame poznať ako @ifonka_, napísala: "Je to super, ale nepáči sa mi, že je primárne mierené len na jednu stranu spektra." A nemôžem nesúhlasiť viac! Síce, ak by som sa mala v rámci toho spektra zaradiť, patrím medzi tie ženy plnších tvarov. Avšak, akoby sa na tie ženy na druhej strane spektra zabúdalo. Všetci oslavujeme v rámci #bodypositivity plné krivky, hovoríme, že celulitída a strie sú normálne. Bojujeme proti tomu, aby ženy počúvali: "Mala by si schudnúť," alebo: "Znova si pribrala?". Prečo však zabúdame bojovať za to, aby ženy, ktoré sú chudé, nemuseli počúvať: "Si strašne chudá!" alebo: "Priber konečne!". Predsa by sme mali oslavovať všetky telá! Bojovať za všetky telá! Nielen za tie plnšie... Zabudnime na "modelkovský" ideál. Keď je človek chudý, neznamená, že je hneď spokojnejší a šťastnejší, pretože je chudý. Dovoľme ľuďom, dovoľme sebe, byť spokojní a šťastní  vo svojom vlastnom tele, bez ohľadu na to, akú veľkosť nohavíc nosíme.

zdroj: Heather Hazzan and Lily Cummings, kampaň #iamallwoman

"Dovoľme ľuďom, dovoľme sebe, byť spokojní a šťastní  vo svojom vlastnom tele, bez ohľadu na to, akú veľkosť nohavíc nosíme."

Samozrejme, že nie všetky reakcie boli pozitívne a už som sa s takýmito názormi stretla. Podľa niektorých ľudí toto hnutie propaguje obezitu. A či s týmto názorom súhlasím? Nie, nesúhlasím. A teraz sa Vám pokúsim povedať prečo. Nemyslím si, že body positivity by nútilo, aby sme sa mali radi. Neberme toto hnutie ako zástierku, za ktorú sa môžme skrývať, pokiaľ nie sme so sebou spokojní. Pokiaľ už riskujeme svoje zdravie, nehovorme: "... ale veď body positivity." Berme ho ako možnosť mať sa rád, bez ohľadu na to ako vyzeráme, pokiaľ sme s tým spokojní. Berme ho ako možnosť povedať: "Milujem svoje veľké stehná", pokiaľ ich naozaj milujeme. Milujme sa, milujme všetky telá, ale neskrývajme sa za toto hnutie. Milujme svoje telá ale rovnako, milujme svoje zdravie.

... A KEĎ UŽ SME SPOMENULI TIE NOHAVICE

Možno si poviete, čo ma inšpirovalo k napísaniu tohto článku. Možno si poviete, že som sa dajakým spôsobom chcela uistiť v tom, že je normálne nebyť "modelkovský" typ. Poviem Vám, už dávno nie som "modelkovský" typ, ten som nechala niekde v školských časoch. A som s tým OK. A som OK s tým, že už dávno nenosím konfekčnú veľkosť 38 a veru, boli časy, kedy som si myslela, že nikdy tú hranicu nepreskočím. A tu som, s konfekčnou veľkosťou minimálne 42, s príležitostnými svetlými momentami kedy mi sadne aj 40. Čo ma však dostalo a doslovne vyčerpalo a nahnevalo, bol jednoduchý nákup džínsov. V dobe, kedy sa všetky módne reťazce pýšia práve tým, že aj oni sú "body positive", som si na seba nedokázala kúpiť džínsy. A to som už siahala aj po 46, po veľkosti o dve čísla väčšiu, ako bežne nosím. A pýtala som sa samej seba, ako je to možné. Viem, ani zdaľeka sa nepodobám tomu "modelkovskému" typu, o ktorom som už niekoľkokrát v dnešnom článku hovorila. Ale viem, že na svete existujú aj ženy s kyprejšími postavami, ako som ja. A tak sa pýtam samej seba, kde si sakra máme kúpiť pekné, dobre padnúce džínsy, keď nie v obchodoch, ktoré sa pýšia tým, že sú "body positive"?  Preto prosím, nerobme z tohto hnutia iba marketingový ťah. Nesľubujme niečo, čo nevieme splniť. Netvárme sa na niečo, čo nie sme. Potom sa na seba pozeráme v kabínke a nevieme, či je problém v nás alebo v tých nohaviciach...

Táto pesnička, podobne ako Fast Cars, vo mne vyvoláva akúsi nádej ale zároveň aj pokoj. Uvedomujem si pri nej, že je v pohode mnoho vecí nevedieť a stále hľadať otázky. Jedného dňa ich budeme vedieť...

Keď už spomínam tie projekty, nemôžem zabudnúť na moje dva najväčšie projekty, ktorých som súčasťou! Možno viete, možno nie, že som súčasťou projektu BloggersRE, kde zastávam miesto jednej z Interview & Article Editoriek. Veľmi ma tento projekt baví a som naozaj veľmi rada, že som jeho súčasťou. Predtým som písala pre ich zahraničnú verziu tohto projektu, ale momentálne sa sústreďujeme na túto našu česko-slovenskú scénu. Vždy prvý pondelok v mesiaci na ich webe vychádza môj článok zo série Na slovíčko, ktorá predstavuje takú všehochuť - pozerám sa na aktuálne diane na našej scéne, píšem o novinkách zo sveta módy, ale aj také vlastné zamyslenia a poznatky. Takže sa určite na to pozrite, je to niečo iné ako to, čo môžte nájsť tu na blogu. Všetky články "z môjho pera" na webe BloggersRE nájdete tu a taktiež si nezabudnite prečítať aj rozhovor so mnou, ktorý na ich webe vyšiel.

Dve Kamošky je projekt, ktorý som založila spolu s mojou kamarátkou Aďkou. Je pravdou, že nám ide pomalšie, čo je zapríčenené tým, že obe pracujeme v našich "normálnych" prácach od pondelka do piatku, takže sa tomuto projektu venujeme najmä po víkendoch, a tak je (zatiaľ) skôr takou voľnočasovou aktivitou. Začali sme s ručne maľovanými bavlnenými taškami, ktoré si stále môžte u nás objednať, ale okrem nich sme sa začali venovať aj printom a  dizajnovaniu rôznych tlačovín - svadobných oznamení, narodeninových pozvánok, ... Čomu sa veľmi tešíme je, že tašky si nachádzajú svojich hrdých majiteľov a taktiež sme dostali jednu superskú objednávku na svadobné oznámenia 🧡 A teda, ak chceš náš projekt sledovať bližšie, nájdeš nás na týchto platformách:

poznámka autora: podobnosť prostredia seriálu Vikingovia a destinácie, do ktorej sa chystáme, je čisto náhodná 😅 #haraldhasnothingtodowithit

Myslím, že na začiatok mi to vyšlo celkom fajn ✌ Verím, že ste sa o mne dozvedeli niečo nové a predstavila  som Vám moje (aspoň) cestovateľské plány na tento rok a aj iné projekty, okrem blogu, ktorým sa venujem ✨ A, samozrejme, ak máte na mňa akékoľvek otázky, s radosťou na ne odpoviem v komentároch!